reklama

Vyčleňovanie malých jedincov zo spoločnosti

Dieťa, na ktorého natiahnuté ruky sa často odpovedá odmietnutím môže navždy stratiť schopnosť prejavovať svoju nežnosť a lásku. (Stefan Garžuňski)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Špecifická porucha sa uvádza ako porucha učenia, porucha správania, telesné alebo zmyslové postihnutie, narušená komunikačná schopnosť alebo mentálne postihnutie. Je to akási kategorizácia aby sa vedelo kam takéto dieťa patrí. Identifikuje sa to pomocou psychologického vyšetrenia, neurologického vyšetrenia ak treba tak aj logopedického vyšetrenia. Toto je ten základ ktorý treba absolvovať pre zaradenie do určitej skupiny špecifických porúch. Poväčšine na to, že niečo nie je v poriadku upozorní detský lekár a následne poradí ako sa ma rodič orientovať, kam ísť, čo podniknúť. Nápomocný je veľmi pri tomto probléme aj špeciálny pedagóg. Je to odborná pomocná ruka deťom, ktorým odborník diagnostikoval špecifickú poruchu. S toho jasne plynie, úplnému laikovi ako sme boli donedávna my dvaja s manželom, určitý druh pomoci na skvalitnenie života jedincovi so špecifickou poruchou. Ale je to naozaj tak? Naozaj na Slovensku sa riešia takéto deti tak ako by mali? S osobnej skúsenosti sa mi potvrdil presný opak. Detská doktorka nás poslala po dovŕšení troch rokov nášho dieťaťa na psychologické vyšetrenie. Dovtedy bola jasne identifikovateľná porucha reči. Lenže psychologička nám určila ľahký stupeň demencie. Teda dieťa nebude môcť navštevovať normálnu základnú školu ale bude musieť absolvovať Špeciálnu základnú školu. Dostane sa potom len na dvojročnú učňovku a bude takpovediac pre dnešný svet nepoužiteľný. Diagnóza bola určená aj napriek neurologickému vyšetreniu v ktorom bola vyvrátená. Z neurologického hľadiska bolo naše dieťa úplne zdravé. Ľahký stupeň demencie by sa však musel potvrdiť. Ale psychologička trvala na svojom. Vraj diagnóza je správna. Treba predsa naplniť na Slovensku aj špeciálne základné školy. Popri tom sme nášmu synovi zabezpečili logopedickú starostlivosť ktorá ako sa následne ukázalo bola na neho prisilná. Jednoducho sa učiť nechcel. Ale to sme mi netušili prečo. Nedokázali sme si pripustiť určenú diagnózu a brali sme ho ako psychicky zdravého jedinca iba s poruchou reči. Vystriedali sme totiž tri psychologičky ale ani jedna nám nepovedala nič iné. Vraj ak bude v špeciálnej škole bude sa aspoň dobre učiť. To je ale šialené. A v našom štáte sa nemá človek ani o čo oprieť. Jednoducho ak psychológ urči diagnózu nikam sa s tým nehne. Ale nepozerá sa na to, či je opodstatnená alebo nie. Stretla som sa dokonca s istou súdržnosťou. Pretože psychológovia si navzájom svoje diagnózy nevyvracajú ale potvrdzujú. Neberú dieťa ako samostatného jedinca, ktorý potrebuje individuálne ohodnotenie a nie stále sa posúvať s nálepkou ktorú dostalo ako prvú. Neporadia kam sa obrátiť, kto by nám pomohol, ako my môžeme pomôcť dieťaťu. Pretože sme sa snažili pomáhať a usmerňovať nášho syna ako sme najlepšie vedeli ale kdesi sme stále tušili o nie presnej správnosti nášho konania. Detská doktorka nám pomohla vybaviť odklad na jeden rok povinnej školskej dochádzky. Tento rok bol ale zlomový. Tak ako pre nášho syna tak aj pre nás. Našli sme ďalšiu psychologičku. A až táto nám naozaj pomohla. Brala naše dieťa tak ako by mal každý iný psychológ. Ako samostatne zmýšľajúcu a konajúcu osobu bez nálepky od jej kolegýň a statusu mentálna demencia. Až tu sme sa konečne dozvedeli čo nepomáha a čo naopak nášmu dieťaťu prospieva, čo sa dokáže naučiť a čo nie. Nová diagnóza znie oneskorený vývoj oproti svojím rovesníkom o dva roky a spomalené reakcie. Takéto deti potrebujú porozumenie, lásku, trpezlivosť pri zdolávaní životných prekážok, sledovanie zo strany psychológa a spoluprácu so špeciálnym pedagógom. Nič extra. Nič čo by bolo nad rámec zdravotnej starostlivosti. Ale na Slovensku sa radšej systém takýchto deti zbavuje. Vytvára z nich jedincov ktorí ani nie sú. A to iba preto, lebo je jednoduchšie odhodiť a potopiť ako chytiť za ruku a naučiť plávať.

Laura Pajtinková

Laura Pajtinková

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som, čo som... Napísať o niekom a niečom nie je až také ťažké. Človek niečo už o tom čo ide písať vie, ak nevie toho moc niečo prifarbí a pripíše. Ale písať sám o sebe? Nikdy som sa nevedela definovať. Nie som ani teoretik ani praktik nie som ani biela ani čierna. Podľa mňa sa nikto na svete nedá jednoducho zadefinovať. Ale ak by ste chceli predsa len to skúsiť prečítajte si prosím môj blog. Ak sa Vám to predsa len podarí skúste mi o nej napísať budem na ňu zvedavá :) Zoznam autorových rubrík:  Poézia

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu